? Radosť, šťastie, zdravie: 1. Vnútorný pokoj. 2. Získanie uspokojenia z pomoci a podpory pre Iných. Vzťahy. 12R.tv❌✅ Prajem Vám, Sebe aj Ostatným, aby si na konci budúceho roka každý z Nás mohol povedať: „Rok 2022 bol najlepším rokom môjho života ??“. Marcin Ellwart
Šťastie (pocit)
stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie
Šťastie je stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie; taký stav človeka, ktorý zodpovedá najväčšej vnútornej spokojnosti s podmienkami vlastného bytia, plnosti a pochopeniu života a uskutočneniu jeho ľudského poslania. Šťastie je splnenie ideálu, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. K šťastiu patrí prvok náhody, ktorý často prichádza ako dar.
Šťastie je komplexný zážitok radosti s ohľadom na vyplnenie nádejí, prianí, očakávaní, ich zjednotenie s človekom samým a ich vedomé prežívanie; stav vnútorného pokoja, spokojnosti s vlastným životom. Šťastie vystupuje ako cieľ ľudskej túžby a konania, jeho dosiahnutie sa stáva zmyslom ľudského života. Môže vystupovať ako najvyššie dobro, ktorého dosiahnutie je možné prostredníctvom úspechu, moci, zdravia, lásky, sebarealizácie a pod.
Demokritos: jeho vedomie dáva človeku rozum. Preto každý nosí v sebe a vo svojom srdci svoje šťastie a sám je tvorcom svojej biedy, čo závisí od toho, či je verný, alebo či sa spreneveril svojim povinnostiam. Len dobro sa stotožňuje s pravdou a len ono je spoločným cieľom všetkých ľudí, kým potešenie nachádza každý v inom. Teda šťastie je v človeku samom a v okolitom svete. V tomto svete človek tvorí spoločnosť ako súhrn ľudských atómov a len v nej môže realizovať svoje snahy po šťastí, ak ho hľadá v harmónii s každou sebe podobnou jednotkou a v zhode s cieľmi celého ľudstva. Týmto cieľom slúži aj rozvoj kultúry.stredný platonizmus: šťastie je v konečnej forme dosiahnutie absolútnej pravdy, keď sa rozum, zatvorený v duši, po oslobodení z pút tela spojí s logom absolútneho jedna – pravdy všetkého súcna.Platón: cieľ života človeka spočívajúci v priblížení sa k idei dobraKant, I.: šťastie je uspokojenie všetkých našich náklonností, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. Šťastie neobsahuje nijakú mravnú hodnotu a treba si ho zaslúžiť výkonom ctnosti.eudaimonizmus: šťastie je cieľ ľudského konania.Epikuros: šťastie je neprítomnosť strasti
Wikipedia.org:
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/%C5%A0%C5%A5astie_(pocit)
Maslowova pyramída
| Potreba sebatranscendencie, duchovné potreby |
| Potreba sebarealizácie |
| Potreba uznania, úcty |
| Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti |
| Potreba bezpečia a istoty |
| Základné telesné, fyziologické potreby |
Maslowova pyramída (potrieb) je hierarchia ľudských potrieb, ktorú definoval americký psychológ Abraham Harold Maslow v roku 1943. Podľa tejto teórie má človek päť základných potrieb (od najnižších po najvyššie – spolu teda tvoria akúsi „pyramídu“):
- fyziologické potreby
- potreba bezpečia, istoty
- potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
- potreba uznania, úcty
- potreba sebarealizácie
- potreba sebatranscendencie
Prvé štyri kategórie Maslow označuje ako nedostatkové potreby a piatu kategóriu ako potreby bytia alebo rastové potreby. Všeobecne platí, že nižšie položené potreby sú významnejšie a ich aspoň čiastočné uspokojenie je podmienkou pre vznik menej naliehavých a vývojovo vyšších potrieb. Toto však nie je možné tvrdiť bezvýhradne a je dokázané, že uspokojovanie vyšších potrieb (estetických, duchovných) môže napomôcť v krajných situáciách ľudského života, v ktorých je možnosť uspokojovania nižších potrieb obmedzená (napr. v prostredí koncentračných táborov, o čom referovali napr. Viktor Frankl alebo Konrad Lorenz). Za najvyššiu považuje Maslow potrebu sebarealizácie, čím označuje ľudskú snahu naplniť svoje schopnosti a zámery.
Abraham Maslow vychádzal z presvedčenia, že výkon pracovníkov je možné zvyšovať až k prirodzeným fyziologickým hraniciam, ak budú uspokojované nielen materiálne, ale i sociálne potreby, t. j. potreby sebarealizácie, sebaaktualizácie, sebauskutočnenia, sociálnej spolupatričnosti k niekomu alebo niečomu, tvorivosti, bezpečia, istoty, postavenia a pod. K saturácii (naplneniu, uspokojeniu) väčšiny potrieb dochádza práve v pracovnom procese. Prínosom tejto školy je, že sa snaží brať organizáciu ako systém zaisťujúci integritu osobných záujmov a záujmov organizácie. Paradoxom, je, že mnohí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami, pokojom a pohodlím.
Nedostatkové potreby
Fyziologické potreby
Fyziologické potreby sú potreby organizmu a majú najvyššiu prioritu. Skladajú sa prevažne z týchto potrieb:
- potreba dýchania
- potreba regulácie telesnej teploty
- potreba vody
- potreba spánku
- potreba prijímania potravy
- potreba vylučovania
Potreba bezpečia, istoty
Hneď ako sú naplnené fyziologické potreby, začnú narastať potreby istoty:
- istota zamestnania
- istota príjmu a prístupu k zdrojom
- fyzická bezpečnosť – ochrana pred násilím a agresiou
- morálna a fyziologická istota
- istota rodiny
- istota zdravia
Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
Po naplnení fyziologických potrieb a potrieb bezpečia prichádza tretia vrstva – sociálne potreby. Tie sa vo všeobecnosti skladajú z citových vzťahov ako napr.:
- priateľstvo
- partnerský vzťah
- potreba mať rodinu
Potreba uznania, úcty
Napĺňaním citových vzťahov rastie ďalšia vrstva sociálnych potrieb :
- potreba uznania
- potreba úcty
- potreba ocenenia
Potreby bytia
Potreba sebarealizácie
Sebaaktualizácia (pojem zaviedol Kurt Goldstein, niekedy sa označuje ako sebarealizácia) je inštinktívna potreba naplniť svoje schopnosti a snaha byť najlepším akým len človek môže byť.
Maslow definoval sebarealizovaných ľudí takto:
- Prijímajú okolnosti života (vrátane seba) namiesto toho, aby ich odmietali alebo sa im vyhýbali.
- Sú spontánni v tvorbe myšlienok a činov.
- Sú tvoriví.
- Zaujímajú sa o riešenie problémov, často aj o riešenie problémov iných ľudí. Riešenie týchto problémov hrá v ich živote často kľúčovú rolu.
- Cítia blízkosť iných ľudí a všeobecne si vážia život.
- Majú vnútornú etiku, ktorá je nezávislá od vonkajšej autority.
- Posudzujú iných bez predsudkov, spôsobom, ktorý možno považovať za objektívny.
Sebatranscendencia
Na vrchole pyramídy sa nachádza sebatranscendencia, niekedy nazývaná aj duchovné potreby.
Maslow verí, že by sme mali skúmať a rozvíjať vrcholné zážitky (krátke a zriedkavé momenty inšpirácie, extázy, uvoľnenia tvorivej energie) ako cestu k dosahovaniu osobného rastu a naplnenia. Jednotlivci s najväčšími predpokladmi k dosahovaniu vrcholných zážitkov sú sebaaktualizovaní, zrelí, zdraví a sebanaplnení. Každý človek je schopný mať vrcholné zážitky. Tí, ktorí ich nemajú, ich nejakým spôsobom potlačili alebo zabránili ich vzniku.
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Maslowova_pyram%C3%ADda
Zdravie
telesné, duševné a sociálne blaho
Zdravie je stav telesného, duševného a sociálneho blaha. Je to opak choroby, nielen jej neprítomnosť alebo poruchy funkcie. Zdravie je forma existencie organizmu, ktorá sa buď vylučuje s chorobou, alebo prechádza do choroby.
Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”. Napriek tomu, že to je užitočná a presná definícia, niekto to môže považovať za idealistické a nereálne. Podľa tejto definície SZO, 70 – 95 % populácie je nezdravých.
Zdravie je optimálny funkčný stav živého systému v totalite jeho aktívnych a reaktívnych životných prejavov. Toto optimum ako konkrétna totalita možných životných prejavov je rozdielne u jednotlivých druhov a v rámci druhov u populácií, pohlaví, indivíduí, resp. v jednotlivých štádiách individuálneho vývinu.
Podľa všetkého, čo bolo doteraz povedané, nie je zdravie trvalý a nepremenný stav. Ide o dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia organizmu na prostredie a naopak, vedie k maximálnemu rozvoju daných možností organizmu a prostredia, je to schopnosť vyvážiť zmeny vonkajšieho prostredia. Zmierňuje stupnicu nárokov na prostredie. Pod nárokmi prostredia sa rozumejú extrémne, teplotné, tlakové a iné výkyvy vonkajšieho prostredia a zdravie je schopnosť organizmu adaptovať sa na toto vonkajšie prostredie. Na vonkajšie prostredie a interakciu organizmu s ním sa dívame z fyzikálneho, chemického, biologického a psychického aspektu, ktorý treba chápať v dimenziách objektivity a subjektivity, kvality a kvantity.
Pojem zdravia je základným pojmom všeobecnej biológie a medicíny.
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Zdravie
Slovenčina
západoslovanský jazyk
Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Po slovensky sa hovorí na Slovensku (5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi) oficiálne údaje za rok 2000/2001:
v Spojených štátoch (1 200 000/821 325)
v Česku (350 000/183 749)
v Maďarsku (110 000/17 693*) – * ale znalosť slovenčiny uvádza 68 852 osôb
v Kanade (100 000/50 860)
v Srbsku (60 000/59 021) – najmä vo Vojvodine
v Poľsku (47 000/2 000*) – * Ústredná sčítacia komisia akceptovala námietku Spolku Slovákov proti tomuto číslu
v Rumunsku (18 000/17 199)
v Ukrajine (17 000/6 397) – najmä v Podkarpatskej Rusi
v Rakúsku (10 234/10 234)
v Chorvátsku (5 000/4 712)
ešte Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Škandinávia, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Cyprus, Rusko, Izrael, JAR, Argentína, Brazília, Uruguaj, Austrália, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.