SK

🤔 Radosť, šťastie, zdravie: 1. Vnútorný pokoj. 2. Získanie uspokojenia z pomoci a podpory pre Iných. Vzťahy. 12R.tv❌✅ Prajem Vám, Sebe aj Ostatným, aby si na konci budúceho roka každý z Nás mohol povedať: „Rok 2022 bol najlepším rokom môjho života 🙂👍“. Marcin Ellwart

Šťastie (pocit)

stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie

Šťastie je stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie; taký stav človeka, ktorý zodpovedá najväčšej vnútornej spokojnosti s podmienkami vlastného bytia, plnosti a pochopeniu života a uskutočneniu jeho ľudského poslania. Šťastie je splnenie ideálu, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. K šťastiu patrí prvok náhody, ktorý často prichádza ako dar.

Šťastie je komplexný zážitok radosti s ohľadom na vyplnenie nádejí, prianí, očakávaní, ich zjednotenie s človekom samým a ich vedomé prežívanie; stav vnútorného pokoja, spokojnosti s vlastným životom. Šťastie vystupuje ako cieľ ľudskej túžby a konania, jeho dosiahnutie sa stáva zmyslom ľudského života. Môže vystupovať ako najvyššie dobro, ktorého dosiahnutie je možné prostredníctvom úspechu, moci, zdravia, lásky, sebarealizácie a pod.

Demokritos: jeho vedomie dáva človeku rozum. Preto každý nosí v sebe a vo svojom srdci svoje šťastie a sám je tvorcom svojej biedy, čo závisí od toho, či je verný, alebo či sa spreneveril svojim povinnostiam. Len dobro sa stotožňuje s pravdou a len ono je spoločným cieľom všetkých ľudí, kým potešenie nachádza každý v inom. Teda šťastie je v človeku samom a v okolitom svete. V tomto svete človek tvorí spoločnosť ako súhrn ľudských atómov a len v nej môže realizovať svoje snahy po šťastí, ak ho hľadá v harmónii s každou sebe podobnou jednotkou a v zhode s cieľmi celého ľudstva. Týmto cieľom slúži aj rozvoj kultúry.stredný platonizmus: šťastie je v konečnej forme dosiahnutie absolútnej pravdy, keď sa rozum, zatvorený v duši, po oslobodení z pút tela spojí s logom absolútneho jedna – pravdy všetkého súcna.Platón: cieľ života človeka spočívajúci v priblížení sa k idei dobraKant, I.: šťastie je uspokojenie všetkých našich náklonností, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. Šťastie neobsahuje nijakú mravnú hodnotu a treba si ho zaslúžiť výkonom ctnosti.eudaimonizmus: šťastie je cieľ ľudského konania.Epikuros: šťastie je neprítomnosť strasti

Wikipedia.org:

https://sk.m.wikipedia.org/wiki/%C5%A0%C5%A5astie_(pocit)

Maslowova pyramída

Potreba sebatranscendencie, duchovné potreby
Potreba sebarealizácie
Potreba uznania, úcty
Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
Potreba bezpečia a istoty
Základné telesné, fyziologické potreby

Maslowova pyramída (potrieb) je hierarchia ľudských potrieb, ktorú definoval americký psychológ Abraham Harold Maslow v roku 1943. Podľa tejto teórie má človek päť základných potrieb (od najnižších po najvyššie – spolu teda tvoria akúsi „pyramídu“):

  1. fyziologické potreby
  2. potreba bezpečia, istoty
  3. potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
  4. potreba uznania, úcty
  5. potreba sebarealizácie
  6. potreba sebatranscendencie

Prvé štyri kategórie Maslow označuje ako nedostatkové potreby a piatu kategóriu ako potreby bytia alebo rastové potreby. Všeobecne platí, že nižšie položené potreby sú významnejšie a ich aspoň čiastočné uspokojenie je podmienkou pre vznik menej naliehavých a vývojovo vyšších potrieb. Toto však nie je možné tvrdiť bezvýhradne a je dokázané, že uspokojovanie vyšších potrieb (estetických, duchovných) môže napomôcť v krajných situáciách ľudského života, v ktorých je možnosť uspokojovania nižších potrieb obmedzená (napr. v prostredí koncentračných táborov, o čom referovali napr. Viktor Frankl alebo Konrad Lorenz). Za najvyššiu považuje Maslow potrebu sebarealizácie, čím označuje ľudskú snahu naplniť svoje schopnosti a zámery.

Abraham Maslow vychádzal z presvedčenia, že výkon pracovníkov je možné zvyšovať až k prirodzeným fyziologickým hraniciam, ak budú uspokojované nielen materiálne, ale i sociálne potreby, t. j. potreby sebarealizácie, sebaaktualizácie, sebauskutočnenia, sociálnej spolupatričnosti k niekomu alebo niečomu, tvorivosti, bezpečia, istoty, postavenia a pod. K saturácii (naplneniu, uspokojeniu) väčšiny potrieb dochádza práve v pracovnom procese. Prínosom tejto školy je, že sa snaží brať organizáciu ako systém zaisťujúci integritu osobných záujmov a záujmov organizácie. Paradoxom, je, že mnohí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami, pokojom a pohodlím.

Nedostatkové potreby

Fyziologické potreby

Fyziologické potreby sú potreby organizmu a majú najvyššiu prioritu. Skladajú sa prevažne z týchto potrieb:

  • potreba dýchania
  • potreba regulácie telesnej teploty
  • potreba vody
  • potreba spánku
  • potreba prijímania potravy
  • potreba vylučovania

Potreba bezpečia, istoty

Hneď ako sú naplnené fyziologické potreby, začnú narastať potreby istoty:

  • istota zamestnania
  • istota príjmu a prístupu k zdrojom
  • fyzická bezpečnosť – ochrana pred násilím a agresiou
  • morálna a fyziologická istota
  • istota rodiny
  • istota zdravia

Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti

Po naplnení fyziologických potrieb a potrieb bezpečia prichádza tretia vrstva – sociálne potreby. Tie sa vo všeobecnosti skladajú z citových vzťahov ako napr.:

  • priateľstvo
  • partnerský vzťah
  • potreba mať rodinu

Potreba uznania, úcty

Napĺňaním citových vzťahov rastie ďalšia vrstva sociálnych potrieb :

  • potreba uznania
  • potreba úcty
  • potreba ocenenia

Potreby bytia

Potreba sebarealizácie

Sebaaktualizácia (pojem zaviedol Kurt Goldstein, niekedy sa označuje ako sebarealizácia) je inštinktívna potreba naplniť svoje schopnosti a snaha byť najlepším akým len človek môže byť.

Maslow definoval sebarealizovaných ľudí takto:

  • Prijímajú okolnosti života (vrátane seba) namiesto toho, aby ich odmietali alebo sa im vyhýbali.
  • Sú spontánni v tvorbe myšlienok a činov.
  • Sú tvoriví.
  • Zaujímajú sa o riešenie problémov, často aj o riešenie problémov iných ľudí. Riešenie týchto problémov hrá v ich živote často kľúčovú rolu.
  • Cítia blízkosť iných ľudí a všeobecne si vážia život.
  • Majú vnútornú etiku, ktorá je nezávislá od vonkajšej autority.
  • Posudzujú iných bez predsudkov, spôsobom, ktorý možno považovať za objektívny.

Sebatranscendencia

Na vrchole pyramídy sa nachádza sebatranscendencia, niekedy nazývaná aj duchovné potreby.

Maslow verí, že by sme mali skúmať a rozvíjať vrcholné zážitky (krátke a zriedkavé momenty inšpirácie, extázy, uvoľnenia tvorivej energie) ako cestu k dosahovaniu osobného rastu a naplnenia. Jednotlivci s najväčšími predpokladmi k dosahovaniu vrcholných zážitkov sú sebaaktualizovaní, zrelí, zdraví a sebanaplnení. Každý človek je schopný mať vrcholné zážitky. Tí, ktorí ich nemajú, ich nejakým spôsobom potlačili alebo zabránili ich vzniku.

https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Maslowova_pyram%C3%ADda

Zdravie

telesné, duševné a sociálne blaho

Zdravie je stav telesného, duševného a sociálneho blaha. Je to opak choroby, nielen jej neprítomnosť alebo poruchy funkcie. Zdravie je forma existencie organizmu, ktorá sa buď vylučuje s chorobou, alebo prechádza do choroby.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”. Napriek tomu, že to je užitočná a presná definícia, niekto to môže považovať za idealistické a nereálne. Podľa tejto definície SZO, 70 – 95 % populácie je nezdravých.

Zdravie je optimálny funkčný stav živého systému v totalite jeho aktívnych a reaktívnych životných prejavov. Toto optimum ako konkrétna totalita možných životných prejavov je rozdielne u jednotlivých druhov a v rámci druhov u populácií, pohlaví, indivíduí, resp. v jednotlivých štádiách individuálneho vývinu.

Podľa všetkého, čo bolo doteraz povedané, nie je zdravie trvalý a nepremenný stav. Ide o dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia organizmu na prostredie a naopak, vedie k maximálnemu rozvoju daných možností organizmu a prostredia, je to schopnosť vyvážiť zmeny vonkajšieho prostredia. Zmierňuje stupnicu nárokov na prostredie. Pod nárokmi prostredia sa rozumejú extrémne, teplotné, tlakové a iné výkyvy vonkajšieho prostredia a zdravie je schopnosť organizmu adaptovať sa na toto vonkajšie prostredie. Na vonkajšie prostredie a interakciu organizmu s ním sa dívame z fyzikálneho, chemického, biologického a psychického aspektu, ktorý treba chápať v dimenziách objektivity a subjektivity, kvality a kvantity.

Pojem zdravia je základným pojmom všeobecnej biológie a medicíny.

https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Zdravie

Slovenčina

západoslovanský jazyk

Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).

Po slovensky sa hovorí na Slovensku (5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi) oficiálne údaje za rok 2000/2001:

v Spojených štátoch (1 200 000/821 325)
v Česku (350 000/183 749)
v Maďarsku (110 000/17 693*) – * ale znalosť slovenčiny uvádza 68 852 osôb
v Kanade (100 000/50 860)
v Srbsku (60 000/59 021) – najmä vo Vojvodine
v Poľsku (47 000/2 000*) – * Ústredná sčítacia komisia akceptovala námietku Spolku Slovákov proti tomuto číslu
v Rumunsku (18 000/17 199)
v Ukrajine (17 000/6 397) – najmä v Podkarpatskej Rusi
v Rakúsku (10 234/10 234)
v Chorvátsku (5 000/4 712)
ešte Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Škandinávia, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Cyprus, Rusko, Izrael, JAR, Argentína, Brazília, Uruguaj, Austrália, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.

https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Sloven%C4%8Dina